Pilotný projekt Ťahanovce, Repejov
Pri hľadaní odpovede na otázku kde nám z potokov mizne voda a prečo sú tak často povodne som si spomenul ako som pri výstavbe lesnej cesty videl stekať vodu po približovacích cestách ktoré využívali mechanizmy, po stopách nákladných a terénnych áut. Prúdy vody boli niekedy tak silné , že niesli so sebou konáre, kamene i celé stromy.
Voda bola tmavá ako zem , odnášala so sebou dole do dolín úrodnú aj ílovitú pôdu. Vstúpiť na takúto cestu plnú sedimentov a rýchlo tečúcej vody bolo nemožné ba priam životu nebezpečné.
Nikdy som nevidel vodu stekať zo svahu, po lesnej pôde, v poraste, alebo na rúbanisku, na ktorom neboli žiadne stopy po mechanizmoch. Na týchto miestach sa človek môže aj počas silných dažďov pohybovať bez problémov. To znamená, že voda z týchto miest neodplavila ani jeden lístoček alebo najmenšiu vetvičku....
Zo svojich skúseností môžem povedať, že tu v horách na lesných cestách začínajú povodne, že príčinou povodní sú spevnené plochy na svahoch, hlavne lesné cesty, približovacie cesty a stopy po mechanizmoch, ktoré ľudia po sebe zanechávajú aj keď už cestu nevyužívajú.
Nekontrolovaný nárast lesných ciest spôsobuje katastrofu. Voda ktorá po neupravených cestách steká, zaplavuje dediny a mestá, berie z lesov úrodnú pôdu, vysúša ich a spôsobuje masívne zosuvy pôdy. Prinášam možnosť ako tento trend zastaviť a zachovať pritom existenciu potrebných lesných ciest určených na hospodársku činnosť.
V snahe zastaviť odvodňovanie lesov a dokázať čo všetko spôsobujú zhutnené povrchy v nich som sa rozhodol svoje skúsenosti pretaviť do konkrétnych protipovodňových projektov. Tie som zrealizoval na dvoch rôznych miestach východného Slovenska.
ŤAHANOVCE
Ťahanovce boli v minulosti vytápané z okolitých kopcov. Voda počas dažďov stekala starými lesnými a približovacími cestami do údolí a vyplavovala domy.
Staré lesné cesty sme po celej dĺžke priečne narušili proti svahu a prúdu vody, tak aby sme dažďovú vodu zadržali okamžite tam kde padne vsiaknutím do narušenej pôdy. Výsledný efekt bol okamžitý.
Dažďová voda ostala zachytená v jamách vytvorených rýpadlom. Z časti sa odparila a zvyšok vsiakol do zeme. Na niektorých miestach voda ostala v jamkách aj dlhší čas a slúžila ako zdroj vody pre zver.
Vo väčšine prípadov však voda vsakovala do zeme. Znamená to, že si vytvorila kanáliky na pod povrchový odtok a tak sa postupne dostáva ku prameňom a do spodných vôd.
Dole v údolí sme vybudovali tri vodo-zádržné sypané hrádze, pri ktorých tak vznikli jazerá. Slúžia ako kontrolné nádrže. Vodná hladina pri doterajších dažďoch stúpa iba o niekoľko centimetrov.
Po dokončení úprav už obec voda nevytápa. Narušené cesty zachytia všetku dažďovú vodu a nedrenážujú okolitý les, pretože voda pod povrchovo pomaly priteká do jazier a napĺňa zároveň aj spodné vody.
Po 7 mesiacoch od ukončenia prác, rozrušené zhutnené miesta zarástli rastlinami a postupne splývajú s okolitou krajinou. Jediná viditeľná stopa, ktorá tu po protipovodňových opatreniach ostane sú jazierka, ktoré lákajú ľudí, vtáctvo a zver.
MERANIA Slovenskej Akadémie Vied (SAV)
Schopnosť upravených lesov v Ťahanovciach, zachytávať efektívne vodu podrobila meraniu aj Slovenská akadémie vied. Cieľom bolo nestrannou vedeckou inštitúciou presne zmerať a porovnať koľko vody dokážu odviesť z lesa problémové zhutnené cesty a naopak koľko jej dokážu zachytiť upravené cesty narušením zhutnenej pôdy. Experiment sa robil na zhutnenej z erodovanej ceste, ktorá kedysi slúžila pre odvoz dreva z lesa. Vedci na nej simulovali dážď s intenzitou 100 mm/m2.
Zatiaľ čo zhutnená cesta neabsorbovala skoro žiadnu vodu, cesta rozrušená mechanizmom, dokázala podľa meraní zadržať 100% vody.
MERANIA SAV V MÉDIÁCH
"SIMULOVALI POVODNE"
http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/televizne-noviny/67175
začiatok 15 minúta cca 50 sekunda (15:50)
"HRÁDZKY vs. ROZORANÁ CESTA"
http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv?date=2011-08-19&id=46118#1238
začiatok 20:38
SME
http://korzar.sme.sk/c/6021379/vedci-simulovali-v-tahanovciach-povodnovu-vlnu.html
KORZÁR
http://korzar.sme.sk/c/6021379/vedci-simulovali-v-tahanovciach-povodnovu-vlnu.html
REPEJOV
Ukážkou toho, že ide nie len o účinné ale aj o oku lahodiace stavby, ktoré môžu mať v budúcnosti turistický potenciál, je obec Repejov na severovýchode Slovenska.
pred a po rekultivácii
Vybudoval som tu sústavu vodozádržných stavieb zo zreteľom na estetiku. Jazierok je celkom 6. Štyri tvoria kaskádu výpustných poldrov, ktorých úloha je kontrolovať hladinu vody. Keď okolie jazier zarastie v krátkom čase zeleňou budeme svedkami krajinotvorby, ktorá môže slúžiť oddychu a rekreácii. Takéto opatrenia však musia ísť ruka v ruke s úpravou lesných ciest.
Po zmapovaní ciest v kopcoch nad jazierkami, som preto narušil všetky zhutnené približovacie a lesné cesty, ktoré sa už nevyužívajú. Stroje postupovali od najvyššieho miesta lesa až k úpätiu hory. Postupom z najvyššieho bodu hory dole, sme dosiahli, že spadnutá voda okamžite vsiakne a nebude mať šancu získať dynamiku ktorá ju robí nebezpečnou.
Takto sme narušili a upravili viac ako 14 km lesných ciest a to za 7 dní.
NÁKLADY
Obidva protipovodňové projekty ktoré som Vám predstavil sú efektívne okamžite a náklady na ich realizáciu sa nedajú porovnať s budovaním drahých hrádzí.
Porovnajte sami:
V minulosti sme navyšovali hrádzu o 1,3 m na rieke UH na dĺžke 4,5 km.
9 mechanizmov na tom pracovalo 3 mesiace. Celkové náklady sa vyšplhali nad 800 000 EUR.
Dnes sa hrádza týči nad prázdnou riekou a čaká na prívalové dažde, ktoré prídu z hôr po zhutnenej pôde lesných a približovacích ciest a prinesú so sebou haldy kameňa a štrku, úrodnú pôdu, bez ktorej život v horách nemôže existovať. Ak sa im vodu nepodarí usmerniť nezabránia katastrofe. V prípade, že sa im vodu podarí usmerniť tá bude chýbať v lese rovnako ako aj množstvo úrodnej pôdy, ktorú zo sebou voda strháva.
Pre porovnanie s rovnakým počtom mechanizmov za rovnaký čas by sme dokázali prekypriť až 800 Km zhutnených lesných ciest širokých 5 metrov. To sú 4 Km2 teda 400 ha ktoré dokážu zadržať až 400 miliónov litrov vody, pri predpokladanej zrážke 100mm/m2, to všetko za rovnakú cenu.
Voda ktorú by sme v lese zadržali nestečie bleskovo do dolín a nespôsobí katastrofu. To však nie je všetko. Zachytená v lese postupne vsakuje do zeme a obnovuje si cestu ku prameňom riek a k spodným vodám. Voda je život. Les preto prirodzene ožije. Zver bude mať dostatok pitných zdrojov. Zintenzívni sa život rastlín.
ZÁVER
Na základe svojich poznatkov, pozorovaní navrhujem čo najskôr prijať opatrenia:
1. rekultivovať lesné cesty odstraňovaním odtokových priekop, a ponechať ich iba v miestach , kde je ohrozená stabilita cesty
2. odstrániť priepusty. Je potrebné ich ponechať s malou priekopou nad cestou , iba v miestach , kde vyteká prameň zo svahu nad cestou.
3. okamžite po ťažbe odstrániť približovacie cesty priečnym narušením zhutnenej zeminy vhodným rýpadlom, proti svahu a proti prúdu vody
4. zmeniť metodiku projektovania, výstavby a kontroly nových lesných ciest. Už vo fáze projektovania lesnej cesty a dôsledne pri samotnej výstavbe lesnej cesty mať na mysli rozptyľovanie dažďovej vody do porastov vo svahu pod cestou.
5. riešiť rozptyľovanie a vody vo svahu pod existujúcimi lesnými cestami s asfaltovým resp. iným pevným povrchom
6. rekultivovať každý m2 lesnej pôdy ktorú poškodili mechanizmy pri ťažbe , a to čo najskôr po skončení ťažby, narušením zhutnenej zeminy, priečne proti svahu, vhodným rýpadlom
7. tam kde je to možné , prioritne zadržiavať dažďovú vodu vodnými systémami tak, aby sa dala využiť v mieste kam dopadla pri zrážkach, alebo ju rozptyľovať v lesných porastoch ,namiesto budovania protipovodňových hrádzí a poldrov pri úpätí hôr a v nížinách.
8. je potrebné zrealizovať pozorovania priamo v horách ako sa správa dažďová voda na novovybudovaných lesných cestách, približovacích cestách, stopách po mechanizmoch, počas dažďov, aby sme mohli diskutovať o faktoch.
Som presvedčený ,že je to jediný spôsob ako trvalo zamedziť nežiaducemu povrchovému odtoku dažďovej vody a odplavovaniu úrodnej pôdy z lesov, z krajiny.
Je to jediný spôsob ako dostať dažďovú vodu ku koreňom rastlín a do spodných vôd.
A zároveň jediný spôsob ako zabrániť vysušovaniu lesov.
V časoch keď sme svedkami častých prudkých dažďov, je potrebné hľadať čo najprirodzenejšie riešenia. Také riešenia, ktoré nie len zastavia valiacu sa vodu, ale ju dokážu zužitkovať v náš prospech. Vo forme prameňov ktoré budú zárukou dostatku vody či nádhernou scenériou, ktorú voda dokáže vo svojom okolí vytvoriť.