Pilotný projekt Ťahanovce, Repejov

Pri hľadaní odpovede na otázku, kde nám z potokov mizne voda a prečo sú tak často povodne som si spomenul ako som pri výstavbe lesnej cesty videl stekať vodu po približovacích cestách, ktoré využívali mechanizmy, po stopách nákladných a terénnych áut. Prúdy vody boli niekedy tak silné, že niesli so sebou konáre, kamene i celé stromy.
Voda bola tmavá ako zem, odnášala so sebou dole do dolín úrodnú aj ílovitú pôdu. Vstúpiť na takúto cestu plnú sedimentov a rýchlo tečúcej vody bolo nemožné, ba priam životu nebezpečné.
Nikdy som nevidel vodu stekať zo svahu, po lesnej pôde, v poraste, alebo na rúbanisku, na ktorom neboli žiadne stopy po mechanizmoch. Na týchto miestach sa človek môže aj počas silných dažďov pohybovať bez problémov. To znamená, že voda z týchto miest neodplavila ani jeden lístoček alebo najmenšiu vetvičku...
Zo svojich skúseností môžem povedať, že tu v horách na lesných cestách začínajú povodne, že príčinou povodní sú spevnené plochy na svahoch, hlavne lesné cesty, približovacie cesty a stopy po mechanizmoch, ktoré ľudia po sebe zanechávajú, aj keď už cestu nevyužívajú.

Nekontrolovaný nárast lesných ciest spôsobuje katastrofu. Voda, ktorá po neupravených cestách steká, zaplavuje dediny a mestá, berie z lesov úrodnú pôdu, vysúša ich a spôsobuje masívne zosuvy pôdy. Prinášam možnosť ako tento trend zastaviť a zachovať pritom existenciu potrebných lesných ciest určených na hospodársku činnosť.

V snahe zastaviť odvodňovanie lesov a dokázať čo všetko spôsobujú zhutnené povrchy v nich, som sa rozhodol svoje skúsenosti pretaviť do konkrétnych protipovodňových projektov. Tie som zrealizoval na dvoch rôznych miestach východného Slovenska.

ŤAHANOVCE

Obec Ťahanovce boli v minulosti vytápané z okolitých kopcov. Voda počas dažďov stekala starými lesnými a približovacími cestami do údolí a vyplavovala domy.

Staré lesné cesty sme po celej dĺžke priečne narušili proti svahu a prúdu vody, tak aby sme dažďovú vodu zadržali okamžite tam, kde padne vsiaknutím do narušenej pôdy. Výsledný efekt bol okamžitý.

Dažďová voda ostala zachytená v jamách vytvorených rýpadlom. Z časti sa odparila a zvyšok vsiakol do zeme. Na niektorých miestach voda ostala v jamkách aj dlhší čas a slúžila ako zdroj vody pre zver.

Vo väčšine prípadov však voda vsakovala do zeme. Znamená to, že si vytvorila kanáliky na podpovrchový odtok a tak sa postupne dostávala ku prameňom a do spodných vôd.
Dole v údolí sme vybudovali tri vodozádržné sypané hrádze, pri ktorých tak vznikli jazerá. Slúžia ako kontrolné nádrže. Vodná hladina pri doterajších dažďoch stúpa iba o niekoľko centimetrov.

Po dokončení úprav už obec voda nevytápa. Narušené cesty zachytia všetku dažďovú vodu a nedrenážujú okolitý les, pretože voda pod povrchom pomaly priteká do jazier a napĺňa zároveň aj spodné vody.

Po 7 mesiacoch od ukončenia prác, rozrušené zhutnené miesta zarástli rastlinami a postupne splývajú s okolitou krajinou. Jediná viditeľná stopa, ktorá tu po protipovodňových opatreniach ostane sú jazierka, ktoré lákajú ľudí, vtáctvo a zver.

MERANIA Slovenskej Akadémie Vied (SAV)

Schopnosť upravených lesov v Ťahanovciach, zachytávať efektívne vodu podrobila meraniu aj Slovenská akadémia vied. Cieľom bolo nestrannou vedeckou inštitúciou presne zmerať a porovnať koľko vody dokážu odviesť z lesa problémové zhutnené cesty a naopak koľko jej dokážu zachytiť upravené cesty narušením zhutnenej pôdy. Experiment sa robil na zhutnenej zerodovanej ceste, ktorá kedysi slúžila pre odvoz dreva z lesa. Vedci na nej simulovali dážď s intenzitou 100 mm/m².
Zatiaľ čo zhutnená cesta neabsorbovala skoro žiadnu vodu, cesta rozrušená mechanizmom dokázala podľa meraní zadržať väčšinu vody a potvrdila 100% účinnosť tohto opatrenia vzhľadom na tvorbu povrchového odtoku.

MERANIA SAV V MÉDIÁCH

"SIMULOVALI POVODNE"
http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/televizne-noviny/67175
začiatok 15 minúta cca 50 sekunda (15:50)

"HRÁDZKY vs. ROZORANÁ CESTA"
http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv?date=2011-08-19&id=46118#1238
začiatok 20:38

SME
http://korzar.sme.sk/c/6021379/vedci-simulovali-v-tahanovciach-povodnovu-vlnu.html

KORZÁR
http://korzar.sme.sk/c/6021379/vedci-simulovali-v-tahanovciach-povodnovu-vlnu.html

REPEJOV
Ukážkou toho, že ide nie len o účinné ale aj o oku lahodiace stavby, ktoré môžu mať v budúcnosti turistický potenciál, je obec Repejov na severovýchode Slovenska.

Vybudoval som tu sústavu vodozádržných stavieb zo zreteľom na estetiku. Jazierok je celkom 6. Štyri tvoria kaskádu výpustných poldrov, ktorých úloha je kontrolovať hladinu vody. Keď okolie jazier zarastie v krátkom čase zeleňou budeme svedkami krajinotvorby, ktorá môže slúžiť oddychu a rekreácii. Takéto opatrenia však musia ísť ruka v ruke s úpravou lesných ciest.
Po zmapovaní ciest v kopcoch nad jazierkami, som preto narušil všetky zhutnené približovacie a lesné cesty, ktoré sa už nevyužívajú. Stroje postupovali od najvyššieho miesta lesa až k úpätiu hory. Postupom z najvyššieho bodu hory dole, sme dosiahli, že spadnutá voda okamžite vsiakne a nebude mať šancu získať dynamiku, ktorá ju robí nebezpečnou.
Takto sme narušili a upravili viac ako 14 km lesných ciest a to za 7 dní.

NÁKLADY
Obidva protipovodňové projekty, ktoré som Vám predstavil sú efektívne okamžite a náklady na ich realizáciu sa nedajú porovnať s budovaním drahých hrádzí.
Porovnajte sami:
V minulosti sme navyšovali hrádzu o 1,3 m na rieke UH na dĺžke 4,5 km.
9 mechanizmov na tom pracovalo 3 mesiace. Celkové náklady sa vyšplhali nad 800 000 EUR.
Dnes sa hrádza týči nad prázdnou riekou a čaká na prívalové dažde, ktoré prídu z hôr po zhutnenej pôde lesných a približovacích ciest, a prinesú so sebou haldy kameňa a štrku, úrodnú pôdu, bez ktorej život v horách nemôže existovať. Ak sa im vodu nepodarí usmerniť nezabránia katastrofe. V prípade, že sa im vodu podarí usmerniť, tá bude chýbať v lese rovnako, ako aj množstvo úrodnej pôdy, ktorú zo sebou voda strháva.
Pre porovnanie s rovnakým počtom mechanizmov za rovnaký čas by sme dokázali zrekultivovať až 800 km zhutnených lesných ciest širokých 5 metrov. To sú 4 km² teda 400 ha ktoré dokážu zadržať až 400 miliónov litrov vody, pri predpokladanej zrážke 100 mm/m², to všetko za rovnakú cenu.
Voda ktorú by sme v lese zadržali nestečie bleskovo do dolín a nespôsobí katastrofu. To však nie je všetko. Zachytená v lese postupne vsakuje do zeme a obnovuje si cestu ku prameňom riek a k spodným vodám. Voda je život. Les preto prirodzene ožije. Zver bude mať dostatok pitných zdrojov. Zintenzívni sa život rastlín.

ZÁVER
Na základe svojich poznatkov, pozorovaní navrhujem čo najskôr prijať opatrenia:
1. Rekultivovať lesné cesty odstraňovaním odtokových priekop, a ponechať ich iba v miestach, kde je ohrozená stabilita cesty.
2. Odstrániť priepusty. Je potrebné ich ponechať s malou priekopou nad cestou, iba v miestach, kde vyteká prameň zo svahu nad cestou.
3. Okamžite po ťažbe odstrániť približovacie lesné cesty priečnym narušením zhutnenej zeminy vhodným rýpadlom, proti svahu a proti prúdu vody.
4. Zmeniť metodiku projektovania, výstavby a kontroly nových lesných ciest. Už vo fáze projektovania lesnej cesty a dôsledne pri samotnej výstavbe lesnej cesty mať na mysli rozptyľovanie dažďovej vody do porastov vo svahu pod cestou.
5. Riešiť rozptyľovanie vody vo svahu pod existujúcimi lesnými cestami s asfaltovým, resp. iným pevným povrchom.
6. Rekultivovať každý m² lesnej pôdy, ktorú poškodili mechanizmy pri ťažbe a to čo najskôr po skončení ťažby, narušením zhutnenej zeminy, priečne proti svahu, vhodným rýpadlom. 
7. Ta, kde je to možné, prioritne zadržiavať dažďovú vodu tak, aby sa dala využiť v mieste kam dopadla pri zrážkach alebo ju rozptyľovať v lesných porastoch, namiesto budovania protipovodňových hrádzí a poldrov pri úpätí hôr a v nížinách.
8. Je potrebné zrealizovať pozorovania priamo v horách ako sa správa dažďová voda na novovybudovaných lesných cestách, približovacích cestách, stopách po mechanizmoch, počas dažďov, aby sme mohli diskutovať o faktoch.

Som presvedčený, že je to jediný spôsob ako trvalo zamedziť nežiaducemu povrchovému odtoku dažďovej vody a odplavovaniu úrodnej pôdy z lesov, z krajiny.
Je to jediný spôsob ako dostať dažďovú vodu ku koreňom rastlín a do spodných vôd.
A zároveň jediný spôsob ako zabrániť vysušovaniu lesov.
V časoch keď sme svedkami častých prudkých dažďov je potrebné hľadať čo najprirodzenejšie riešenia. Také riešenia, ktoré nie len zastavia valiacu sa vodu, ale ju dokážu zužitkovať v náš prospech. Vo forme prameňov, ktoré budú zárukou dostatku vody či nádhernou scenériou, ktorú voda dokáže vo svojom okolí vytvoriť.