Lesná cesta – spevnená cesta určená na prepravu dreva, resp. guľatiny na nákladných autách.
Približovacia cesta – cesta, po ktorej sa približuje guľatina koňmi a mechanizmami ku lesnej ceste.
Prirodzená schopnosť lesov dážď zadržať sa z roka na rok znižuje nielen kvôli nadmernej ťažbe, ale aj výstavbe lesných ciest a nekontrolovateľnému nárastu zhutnenej pôdy v lesoch. Celé to začalo v 70. rokoch, keď nastal boom využívania ťažkej pásovej a kolesovej techniky v lesoch, motivovaný výššími ziskami a efektivitou.
Odvtedy sa odtok vody z lesov výrazne urýchlil.
A práve od tohto obdobia klimatológovia zaznamenali ďalšie rýchlejšie stúpanie teploty zemského povrchu.
Ešte rýchlejší rast zhutňovania pôdy v lesoch priniesli posledné roky.
Drevo viac a viac využívame ako obnoviteľný zdroj energie - na výrobu štiepky do teplární a elektrární, preto sa extrémne zvýšila aj jeho ťažba.
To je druhý faktor, ktorý stojí v pozadí rekordných teplôt od roku 1987.
Dažďovú vodu v lese zachytávajú koruny stromov a následne cez listy, konáre, kmeň a korene sa voda dostáva do lesnej pôdy. Prostredníctvom pôdnych pórov sa dostáva aj tam, kde nie sú korene stromov.
V lesoch je mnoho takých miest, kde sa voda, napriek dlhodobým dažďom, už dávno nedostala a pritom vedľa nich nám po zhutnenej pôde voda z lesa odteká.
Odtok vody z lesa po zhutnených plochách počas dažďa
Ak vedie pozdĺž stromov lesná cesta so svahom, voda po koreňoch vyteká a zároveň vyplavuje pôdu a obnažuje korene, ktoré ostávajú vo vzduchu .
Majitelia a správcovia lesov po ťažbe dreva bez výčitiek za sebou nechávajú zdevastovanú zem, ktorá rýchlo odvádza vodu z lesa. A to aj napriek tomu, že im v tom v niektorých štátoch bránia zákony, podľa ktorých by zhutnenú pôdu mali po ťažbe vrátiť do pôvodného stavu, aby opäť dokázala absorbovať vodu. To však nerobia a plocha zhutnenej pôdy sa stále zväčšuje.
Satelitný snímok z Českej republiky: http://maps.google.cz/?ll=48.846615,14.027503&spn=0.005218,0.009645&t=h&brcurrent=5,0,1&z=17
V lesoch a kopcovitých terénoch však nie sú zhutnené povrchy jediným problémom. Ryhy, ktoré mechanizmy vytvárajú totiž zároveň prerušujú póry.
Hory, podrezané lesnými cestami a svahmi nad nimi sú odsúdené na postupné odvodňovanie, splavovanie úrodnej pôdy a vyschýnanie všetkého živého, čo sa v nich nachádza. V takýchto podrezaných horách sa neudrží ani kvapka vody. Voda chýba nielen vo svahu nad lesnou cestou a 100 m nad ňou, ale v celom lese. Je úplne jedno, či sa jedná o horu ihličnatú alebo listnatú, prerušené póry vysušia každú horu, každý les.
Po takýchto zásahoch na seba katastrofa nenechá dlho čakať. A nemusia to byť len povodne či suchá.
Čo sa deje v lesoch počas dažďa?
Po traktoroch a iných mechanizmoch, ktoré sa pohybujú po týchto lesných a približovacích cestách a ktoré sťahujú guľatinu, ostávajú veľmi hlboké koľaje – stopy a zhutnená pôda po ktorých dažďové vody rýchlo odtekajú do riek.
Zhutnená pôda - utlačená pôda, v ktorej pod tlakom zanikajú póry (kanáliky, v ktorých prúdi voda v pôde ku koreňom rastlín, prameňom a podzemným vodám ).
Jednoducho povedané:
Ak póry v pôde utlačíme, voda nevniká do zeme.
Ak póry v pôde prerušíme, voda zo zeme vytečie.
Voda neustále vymýva tieto znutnené povrchy, ktoré nedokážu vpustiť vodu do pôdy k podzemným zdrojom vody. Neustálym vymývaním pôda eroduje a zbavujeme sa nielen vody ale aj úrodnej pôdy.
Takto zdevastovaná lesná pôda už nespĺňa ani funkciu približovacej cesty a tak sa paralelne so zerodovabnou lesnou cestou vybuduje nová...o niekoľko metrov ďalej...
Vlastných fotografií z devastovaných lesných ciest máme dosť, ale stojí za to prezentovať aj nasledujúci záber a video z Chránenej krajinnej oblasti Jesenníky, ČR.
Autor foto a video: Martin Míček, o.s. Přátelé Jeseníků - SOJKA